Príručka pre skvalitnenie supervízie v detských domovoch _______ (recenzia k publikácii)

Autorka recenzie: Dana Žilinčíková

Autori recenzovanej publikácie "Príručka pre skvalitnenie supervízie v detských domovoch": M.Oláh, M.Schavel, M.Tomka

Vydala: Asociácia vzdelávateľov v sociálnej práci, 2008.

Oceňujem materiál, ktorý zostavili moji traja kolegovia: supervízori.  Myslím, že je veľmi príjemným, prehľadným a zároveň odborným materiálom pre všetkých, ktorí sa chcú viac otvoriť myšlienke supervízie. A navyše je zostavený časovo vysoko aktuálne.
Rovnako oceňujem všetky aktivity, ktoré povedú k efektívnemu rozvoju  supervízie v celom systéme sociálno - právnej ochrany, nielen na konci tohto systému – v detských domovoch.

Materiál trojice autorov rozpráva o povinnosti  zariadenia ( detský domov, detský domov pre maloletých bez sprievodu, krízové stredisko, resocializačné stredisko pre drogovo závislých ...) vypracovať a uskutočňovať program supervízie v zmysle Zákona č. 305/ 2005 O sociálno – právnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Osobne si však myslím, že už dávno potrebujú supervíziu pre „svojich“ sociálnych pracovníkov, vychovávateľov a profesionálnych náhradných rodičov deti v týchto zariadeniach,  ktorým sa bohužiaľ udiali v ich životoch veľmi smutné udalosti. Materiál sa  v prvej časti venuje profesionálnym kompetenciám sociálneho pracovníka, profesionalizácii sociálnej práce a potrebe supervízie. Veľmi vhodnou časťou je aj téma o typoch supervízie, o osobnosti supervízora a o otázkach hraníc a moci v supervízii. Teším sa, že do materiálu autori zaradili odporúčania zo stretnutia supervízorov z Malej Lučivnej.

Trošku by som sa zastavila pri, možno málo konkrétne naznačenej téme a to je: kto sú klienti v detských domovoch, s čím prichádzajú, čo prežívajú a čo to znamená pre pomáhajúceho profesionála.

Deti, ktoré majú súdom  nariadené „vyrastať v ústavnom zariadení“, majú vo svojom príbehu ťažké a tragické udalosti (zažili násilie, odmietnutie, zanedbávanie, zneužitie a oddelenie od svojich rodičov... zažili obrovskú bolesť, stratu, traumu), ktoré sa pretransformovali do ich pocitov a správania. Sú to deti hlboko emočne zranené a traumatizované. Práca sociálnych pracovníkov, vychovávateľov a profesionálnych náhradných rodičov by mala byť postavená na  hlbokom porozumení tejto problematike, na porozumení tomu, že táto téma môže zasiahnuť naše najhlbšie vnútro a otvárať v nás veľmi silné emócie. Rovnako je táto téma aj o porozumení a kontakte s rodičmi, ktorí nedokázali, neuspeli alebo nezvládli svoje rodičovské kompetencie z rôznych dôvodov. Jednou z dôležitých tém pre profesionálov v zariadení je aj téma porozumenia a komunikácie s rodičmi, ktorí ponúkajú týmto deťom náhradné rodinné zázemie. Tieto témy stavajú pred profesionálov celý rad rôznych situácii a rozhodnutí.

Ťažké príbehy týchto detí, ako aj obmedzené možnosti pomoci v hraniciach ústavného zariadenia, môžu vystaviť všetkých pracovníkov náročným pocitom a profesionálnym dilemám. Vysoko ohrozenou skupinou  pomáhajúcich profesionálov sú aj profesionálni náhradní rodičia, ktorí sa o tieto deti starajú v svojom rodinnom prostredí rôzne dlhý čas, kedy sa spúšťajú v intimite vzťahov ešte hlbšie a ťažšie emócie. Vážnou témou, s ktorou sa profesionáli v zariadeniach pasujú, je rozsiahla problematika psychickej deprivácie týchto detí v dôsledku dlhodobého zotrvávania v ústavnom zariadení a nemožnosť jej efektívnej liečby v priestore ústavného zariadenia. Novým fenoménom v tejto oblasti je aj obmena týchto detí v zariadeniach: postupne  bude dochádzať k spružneniu tohto systému a zariadenie (v tomto čase zatiaľ viac  filozoficky a málo prakticky) prestane byť konečnou zastávkou pre dieťa. Zariadenia spoločne s celým systémom budú menej statické a častejšie budú prechádzať zmenami iniciovanými zvonka, ale aj zvnútra. Už teraz sa objavujú dynamické situácie: prechody detí zariadením, návraty detí domov: často do situácie s nejasným koncom. Nemenej vážnou témou je aj starostlivosť o najzranitelnejšiu skupinu: novorodencov a batoľatá a ich odchody do adopcii. Závažné otázky v profesionáloch otvára aj starostlivosť o dieťa s minimálnymi šancami na návrat domov, prípadne na iné rodinné prostredie: deti s vážnymi  fyzickými a mentálnymi poškodeniami, veľké súrodenecké skupiny, vekovo staršie deti a deti s etnickou príslušnosťou. K tomuto veľkému balíku náročných tém sa pridáva ešte silnejúci tlak na výkon profesionálov, na zvýšenie kvality ich práce, na zavádzanie a dodržiavanie najrozličnejších štandardov, inovatívnych metód práce s touto skupinou detí, ale samozrejme aj večné riziko „vyhorenia“, prefeminizovanosť tejto profesie, ale aj neustála hrozba nezamestnanosti, či silnejúci tlak trendov prichádzajúci zo strany Európskej únie a iné.

Zďaleka som nevyčerpala všetky témy, ktoré sú súčasťou alebo postupne budú, práce v týchto typoch zariadenia. Samozrejme aj každé zariadenie a každý profesionál má svoje špecifické podmienky, rovnako majú svoje osobitosti riadiaci pracovníci týchto zariadení.

Oceňujem prvé kroky, ktoré sa v rozvoji supervízie v týchto zariadeniach na Slovensku udiali, a autori sa o nich čiastočne zmieňujú. Práca trojice autorov, ktorí sú supervízormi a zároveň učia na akademickej pôde, môže byť zaujímavým príspevkom pre pokračujúce zmeny a môže byť oporou všetkým, ktorí sa v zmysle zákona rozhodnú zefektívniť programy supervízie v svojich zariadeniach. V súčasnosti sa  v praxi stretávam aj s tým, že supervízii je vyčlenený malý priestor, že si pracovníci nemôžu vybrať supervízora, ale majú nariadeného koho majú využívať a dokonca sa stretávam s tým, že supervízia je realizovaná formálne, alebo že sa nerealizuje pre nedostatok financii.

Považujem za vysoko nezodpovedné v tejto krajine ponúkať deťom po oddelení od ich rodičov pomoc v zariadeniach, kde nie je  riadne zabezpečená supervízia.
Supervíziu považujem za jeden zo základných nástrojov ako „byť čo najviac v pohode“ k tým, ktorí nás mimoriadne potrebujú pre vyrovnávanie sa s bolesťou, ktorú im spôsobili ich blízki.
Supervízia by vzhľadom k efektívnej pomoci týmto deťom, ale aj vzhľadom k predchádzaniu situáciám oddeľovania dieťaťa od rodičov, mala zohrať čo najskôr významné miesto v celom systéme sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. A k tomu bude, okrem iného, potreba motivovaných profesionálov a dostatok kompetentných supervízorov.

Mgr. Dana Žilinčíková, sociálna poradkyňa a supervízorka